V Oravskej priehrade už pláva aj mieň
Viac ako 31 ton rýb. Toľko by ich malo tento rok pribudnúť v Oravskej priehrade.
TRSTENÁ / NOVÉ ÚSTIE. Rybárska stráž už oravské vody zarybnila lieňom, pstruhom potočným i dúhovým, podustvou, mieňom, plevelom. Čaká na násady zubáča a šťuky. Uplynulý štvrtok rybári do vody napustili šesť ton dvojročných kaprov.
Zarybňovacie minimum
Ichtyológovia, vodní hospodári a zarybňovacie komisie každoročne pripravujú plán, koľko a akých rýb treba doplniť do vodných nádrží. Počty určujú na základe štatistík z odovzdaných rybárskych lístkov. Vďaka nim odborníci vedia, koľko ktorých rýb rybári z vody vytiahli a ktoré treba pridať. „Jeden rok je ich viac, druhý menej,“ hovorí člen rybárskej stráže Ondrej Gavenda. „Musíme však dodržať zarybňovacie minimum dané zákonom pre každý revír.“
Tento rok by mala byť Oravská priehrada bohatšia o 28-tisíc kíl dvojročných kaprov. Zatiaľ napustili 14 ton, osem minulý týždeň, zvyšok dva týždne predtým. Priemerná hmotnosť tejto najpočetnejšej ryby v našich vodách bola štvrť kila.
Koncom týždňa rybári po skalnatých pobrežiach rozviezli dvetisíc mieňov. „Je to pokus, chytili sme tri takéto netradičné ryby na Jelešni, takže v priehrade sú. Zatiaľ sme však nimi nezarybňovali. Chceme spestriť vody priehrady a zistiť, či sa jej tam bude dariť.“
Boleň už nie
Rybári zarybňujú na jar a v jeseni. V posledných mesiacoch roka šťukou, zubáčom, pstruhom, ale najmä kaprom. „Je predvianočné obdobie výlovov,“ povedal Gavenda. „Väčšie kusy idú do obchodov, menšie na zarybnenie.“
Zo zákona majú rybári pri zarybňovaní zákaz lovu vysadenej ryby. Obmedzenia trvajú dva týždne až mesiac. Oravskej priehrady sa však netýkajú. „Na takejto veľkej ploche by sme neustrážili dodržiavanie zákona. Preto nasádzame menšie rybky, ktoré ešte nemajú lovnú mieru. Rybári teda môžu rybárčiť stále.“
Pred desiatimi rokmi sa do priehrady dostali násady boleňa. Zarybnenie touto dravou rybou vyvolalo a stále vyvoláva zlosť u mnohých rybárov. Živí sa totiž malými rybkami. „Práve dnes sme však zistili, že počet boleňov klesá a počet úlovkov šťuky narastá,“ hovorí Gavenda. „V ostatných rokoch sa nám podarilo podporiť prirodzené rozmnožovanie šťuky, zubáča, ostrieža. Zlikvidovali viac ako 70 percent boleňa.“ Umelé zarybnenie týmto dravcom pred rokmi možno nebolo najšťastnejším riešením, podľa odborníkov by sa však do priehrady dostal aj bez toho. „Na poľskej Čiernej Orave sú liahne boleňa.“
Viac ako kedysi
Zarybňovanie financujú rybári. Ide naň väčšina peňazí, ktoré zaplatia za rybársky lístok. Tento rok presahuje naplánovaná suma 116-tisíc eur. V uplynulých rokoch boli počty rýb aj suma nižšie. V roku 2007 mali rybári na zarybnenie 3,23 milióna Sk.
„Priehrada sa pomaly zobúdza,“ hovorí Ondrej Gavenda. „Keď som sem pred šiestimi rokmi prišiel, bola skoro bez rýb. Spôsobilo to neustále kolísanie hladiny vody, nezatrávňovanie, boleň. Znova sme však začali pracovať na hniezdach, zarybňovať malou rybou, podporovať prirodzený neres. Priehrada ožíva.“
Zdroj: http://orava.sme.sk/c/6576866/v-oravskej-priehrade-uz-plava-aj-mien.html