Chovom v nádrži chcú rybári produkovať ohrozené lipne

Foto: ILUSTRAČNÉ SRZRUZOMBEROK.SK

Počet lipňov v slovenských vodách klesá. Rybníky v Bielom Potoku chcú preto rybári rozšíriť o nádrž na jeho produkciu.

RUŽOMBEROK. Spoločnosť Slovryb, ktorá je v súčasnosti najväčším producentom lososovitých rýb u nás, chce nadviazať na súčasné pstruhové a lipňové hospodárstvo. V Bielom Potoku má tradíciu už od roku 1988.

Nový rybník bude slúžiť na stabilizáciu chovu násad lipňa tymiánového, ktorými zarybnia vody celého Slovenska. Ročne by ich malo byť okolo dva milióny kusov.

Početnosť lipňov v riekach  klesá

Do výstavby rybníka s objemom viac ako 9-tisíc metrov kubických plánuje investovať približne pol milióna eur a spustiť ho chce už v októbri tohto roka.

V Bielom Potoku je u pstruhov cyklus chovu uzavretý, teda generačná ryba nakladie ikry, z ktorej sa vyvinie plôdik, následne násada a tržná ryba. Produkciu násad lipňa zabezpečovali získavaním pohlavných produktov z udržiavaného chovu na vodnej nádrži Čierny Váh. Toto riešenie už ale nestačí.

„V dôsledku neustále sa zvyšujúceho tlaku predátorov, hlavne kormorána a vydry, dochádza k poklesu početnosti jedincov lipňa v rybárskych revíroch Slovenska. Bez ďalšej stabilizácie chovu by bolo problematické produkovať násady v takom rozsahu, ako požadujú ich správcovia,“ priblížil Ján Pika, riaditeľ spoločnosti Slovryb, ktorá prevádzkuje rybníky v Bielom Potoku.

Nedá sa zabezpečiť len prirodzene

Slovryb chce takto zareagovať na úbytok lipňov v našich vodách. Ich znižujúca sa početnosť trápi rybárov na celom Slovensku. Slovenský rybársky zväz preto dokonca znížil počet povolených úlovkov.

„Úbytok početnosti lipňa je taký veľký, že zachovanie žiaduceho zloženia ichtyofauny sa nedá dosiahnuť iba prirodzenou cestou. Rybárske revíry sú totiž odkázané na dotovanie lipňami z rybochovných zariadení,“ uzavrel riaditeľ.

Zvieratá, ktoré sa živia rybami, chráni únia

K pozorovanému narušeniu rovnováhy, podľa riaditeľa spoločnosti, dochádza najmä preto, že rastie počet predátorov, ktoré chránia európske zákony. Tie nemyslia na zabezpečenie financií pre ich potravu a správcovia revírov na to, ani pri najväčšej snahe, peniaze nemajú.

„Situácia je natoľko vážna, že dochádza k ohrozeniu genofondu tradičných druhov rýb na Slovensku. Je preto najvyšší čas pre spracovanie stratégie ich zachovania. Právo chrániť je totiž úzko spojené s povinnosťou vytvoriť preto také podmienky, aby ochrana nemala devastačné následky,“ uzavrel Pika.