MIESTNA ORGANIZÁCIA TRSTENÁ
Členská základňa

Počet členov k 31. 12. 2019:

Dospelí 964
Mládež 60
Deti 144

Náhodný obrázok
dsc7831-k
Kalendár událostí
Po
Ut
St
Št
Pi
So
Ne
p
u
s
š
p
s
n
27
28
29
30
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31
Archív článkov
Najnovšie komentáre

Nezaradené

V Oravskej priehrade už pláva aj mieň

Viac ako 31 ton rýb. Toľko by ich malo tento rok pribudnúť v Oravskej priehrade.

Zo šiestich nádrží rybári vypustili osem ton kaprov za pár minút.

TRSTENÁ / NOVÉ ÚSTIE. Rybárska stráž už oravské vody zarybnila lieňom, pstruhom potočným i dúhovým, podustvou, mieňom, plevelom. Čaká na násady zubáča a šťuky. Uplynulý štvrtok rybári do vody napustili šesť ton dvojročných kaprov.

Zarybňovacie minimum

Ichtyológovia, vodní hospodári a zarybňovacie komisie každoročne pripravujú plán, koľko a akých rýb treba doplniť do vodných nádrží. Počty určujú na základe štatistík z odovzdaných rybárskych lístkov. Vďaka nim odborníci vedia, koľko ktorých rýb rybári z vody vytiahli a ktoré treba pridať. „Jeden rok je ich viac, druhý menej,“ hovorí člen rybárskej stráže Ondrej Gavenda. „Musíme však dodržať zarybňovacie minimum dané zákonom pre každý revír.“

Tento rok by mala byť Oravská priehrada bohatšia o 28-tisíc kíl dvojročných kaprov. Zatiaľ napustili 14 ton, osem minulý týždeň, zvyšok dva týždne predtým. Priemerná hmotnosť tejto najpočetnejšej ryby v našich vodách bola štvrť kila. Continue reading

Hlavátková sezóna je za dverami

Od 1. novembra sa začína krátka hlavátková sezóna, ktorá končí 31. decembra. Pre tých najväčších optimistov, ktorí veria, že im kráľovná našich vôd zaberie má MO SRZ Trstená k dispozícii 10 kusov povolení na lov hlavátky podunajskej na revír Orava č. 3. Povolenia budú k dispozícii v predajni rybárskych potrieb v rybárskom dome v Trstenej až do vypredania.

Bližšie informácie Vám poskytne Jaroslav Habovský (tel. 0907 807 403).

Najdrahšia ryba

Keby Rada SRZ sledovala prehľady úlovkov podľa jednotlivých druhov, uznala by, že bola…
     Úlovky rýb na Orave
rok 2001 2010 rozdiel
pstruh dúhový  108  2 618  +2 510
podustva  425 90 –335
pstruh potočný 321 11  –310
lipeň 302 11 –291
mrena  3 860 11 –3 849
hlavátka 9 1  –8
jalec 425  308 –117

Keby Rada SRZ sledovala prehľady úlovkov podľa jednotlivých druhov, uznala by, že bola chyba zaradiť Oravu č. 1 medzi lipňové revíry. Poškodila tak rybárov, ktorí si musia kupovať ďalšie povolenie, a pomohla kormoránom prezimovať. Orava sa zbytočne zarybňuje násadami lipňa, podustvy a ďalšími rybami, ktoré nemajú lovnú mieru. Kým v roku 2001 sa na Orave ulovilo spolu 7 839 rýb, v roku 2010 už len 3 158, čo je o 4 681 menej. Keby sa nebolo v roku 2010 vysadilo asi 5- až 6-tisíc jedincov pstruha dúhového (Pd) v lovnej miere, úlovky by boli nižšie asi o 5 800 jedincov. Hoci je Orava lipňová voda, za posledných 5 rokov sa ulovilo len 51 lipňov a na zarybnenie sa použila násada v hodnote 37 000 eur. Úlovok jedného lipňa tak stojí vyše 700 eur. Je to asi najdrahšia ryba na svete. Continue reading

Malé vodné elektrárne rybári ani ochranári na Orave nechcú

Voda ako zdroj energie slúži ľudstvu odpradávna. Dnes sa čoraz častejšie na vodných tokoch stretávame s malými vodnými elektrárňami (MVE), ktoré majú tento hydroenergetický potenciál využiť.

Ani Orava nestojí bokom a už dnes na jej území funguje 6 malých vodných elektrárni a výstavba ďalších sa už realizuje, alebo je ešte v plánoch výstavby. Nová elektráreň by mala vyrásť do konca tohto roka v Zuberci na Studenom potoku.
V roku 2011 bola v Národnej rade odsúhlasená Koncepcia využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR (HEP) do roku 2030. Tá rešpektuje nariadenia Európskej únie o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov, z ktorej pre Slovenskú republiku vyplýva národný cieľ – dosiahnuť do roku 2020 podiel obnoviteľných zdrojov energie z jej celkovej spotreby vo výške 14%. V súlade so spomínanou vládnou stratégiou sa preto vytýčil ambiciózny cieľ: zvýšiť výrobu elektrickej energie v malých vodných elektrárňach z 250 GWh v roku 2005 na 450 GWh v roku 2015 a s konečným cieľom 850 GWh do roku 2030. Ráta sa aj s oravskými vodami, ktoré boli zahrnuté do technicky využiteľného hydroenergetického potenciálu. Na Orave by tak teoreticky mohlo vyrásť 15 malých vodných elektrárni – v Oravskej Polhore, Rabčiciach, Nižnej, Krivej, Dlhej nad Oravou, Hornej Lehote, Párnici, Kraľovanoch a na ďalších miestach, predovšetkým na toku rieky Orava. Neznamená to však, že tieto elektrárne budú na vodných tokoch aj reálne postavené. „Pri povoľovaní sa zohľadňujú aj iné aspekty, napríklad vplyv na životné prostredie či potreba protipovodňovej ochrany. Napríklad práve rieka Orava je povestná pravidelnými ľadovými povodňami, kde by každá vodná stavba bola v tomto prípade nežiaduca. Slovenský vodohospodársky podnik neudeľuje povolenie na výstavbu, ale každá potenciálna stavba podlieha zákonnému územnému rozhodnutiu a stavebnému konaniu, ktorým predchádza ešte aj proces posudzovania vplyvu na životné prostredie. Hovoriť dnes o tom, koľko MVE sa postaví na rieke Orava by bolo špekulatívne a zavádzajúce,“ hovorí hovorca Slovenského vodohospodárskeho podniku Pavel Machava. Malá vodná elektráreň je momentálne v prevádzke v Dolnom Kubíne pri Florinovom dome a v obci Habovka. Po dve elektrárne nájdeme v Oravskom Bielom Potoku a Podbieli. Najnovší prírastok má vyrásť v Zuberci. Continue reading